Aprilia Tuareg 660 – Moderný nomád
Aprilia Tuareg je jedným z najočakávanejších modelov zo segmentu cestovných endúr pre rok 2022. O tom nie sú absolútne žiadne pochyby. Už v momente predstavenia si hlavne tí skôr narodení motorkári ktorí majú v obľube dobrodružné výpravy na dvoch kolesách iste spomenuli na modely Tuareg ktoré tu boli od roku 1984 (!). Aprilia začala vyrábať Tuaregy najskôr v malých objemoch – poväčšinou 125 a 250 kubíkov s cielom osloviť mladých endurákov. Svoju premiéru si „veľký“ Tuareg po prvýkrát odkrútil v roku 1989 kedy bol predstavený model Tuareg 660 Wind a zároveň sa v tomto roku začala Aprilia zúčastňovať aj závodu Paríž Dakar (bohužial, neúspešne pretože závod nedokončila).
Pre Tuareg to ešte zrejme nebol ten správny čas a tak Aprilia túto modelovú radu s objemom 600 kubických centimetrov v roku 1990 definitívna zamrazila. Mali však za ňu náhradu – model Pegaso 600 ktorý v prvom roku používal motor práve z Tuaregu. V roku 1992 začala Aprilia s produkciou modelu Pegaso 650 (veľmi podobný bol model BMW F 650GS ktorý sa vyrábal na rovnakej linke s miernymi odlišnosťami) a pokračovala až po jeho štvrtú generáciu ktorá ukončila výrobu v roku 2009. Vtedy museli fanúšikovia značky prehltnúť horkú slinu a pre jazdu mimo spevnené cesty museli zájsť po model u konkurencie.
V roku 2021 prišlo „rozmrazenie“ modelu Tuareg po prvý krát oficiálne na výstave EICMA v talianskom Miláne (kde inde, že?). Model hneď vzbudil obrovský záujem – veľké zdvihy, vysoká veža po vzore rally špeciálov, úzke a vysoké sedlo. Tým všetkým dávala Aprilia na známosť že to s opätovným vstupom do segmentu endúr v strednom objemovom segmente myslí vážne. Jej súperi boli známi od začiatku. Perfektne fungujúca a minimalistická Yamaha Tenere prípadne technologicky vybavenejšia a výkonnejšia rada KTM 890 Adventure. S prižmúrením oka by sme mohli zaradiť ku konkurentom aj Norden 901 od Husquarny alebo F 850 GS od BMW. Vstup do tohto segmentu ale chyby rozhodne neodpúšťa. Obstojí teda nováčik medzi ostrieľanými matadormi ?
Pomôct k tomu mu má určite motor (úspešne) otestovaný v modeloch Tuono 660 a RS 660. Menšie Tuono sa mi dostalo na test minulú sezónu (viac TU). Dnes nie je žiadnou zvláštnosťou „recyklovanie“ motorov z iných modelov danej značky. Yamaha svoj CP2 používa až v štyroch zameraním rôznych modeloch (Tenere, XSR, MT-7, R7) a funguje to skvele. Pokiaľ je naladenie motora pre Tuono (70 kW) a RS (73.5 kW) len mierne odlišné, pri Tuaregu sa už jedná o výraznejšie zmeny. Motor o čosi viac podladený na hodnotu výkonu 59 kW (80 koní) pri 9250 ot./min. Od Tuaregu síce nikto neočakáva športový charakter (na to má Aprilia vhodnejšie modely) napriek tomu je v ňom stále trochu z pretekárskej DNA čo dokazuje aj stredné spektrum otáčok v rozmedzí 4500 – 6500 ot./min. v ktorom „ťahá“ Tuareg nejlepšie a má k dispozícii približne 85 percent krútiaceho momentu. Koho by zaujímala spotreba, mne sa podarilo dostať sa v teste ľahko cez 5 litrov. Nádrž má celkový objem 18 litrov čo pri spomínanej spotrebe robí reálny dojazd okolo 360 kilometrov. Dosť na adventure výlety aj do oblastí v ktorých nie je taká hustá sieť čerpacích staníc na akú sme zvyknutí v rámci strednej a západnej Európy.
Rozmery (bezdušových) kolies sú v tejto triede štandart – 21 palcov vpredu a 18 palcov vzadu. Jednu z vecí ktorú by som určite vyzdvihol je podvozok a to, ako funguje na asfalte a mimo neho. Dovolím si tvrdiť, že napriek tomu že ponúka kompletné možnosti nastavenia, 95 percent ľudí bude využívať jeho nastavenie priamo z fabriky. Ten, komu stačiť nebude by už možno mal zvážiť kúpu nejakého ostrého endura (kľudne s homologizáciou). Zdvihy sú vpredu a aj vzadu rovnaké a to 240 mm. Len pre porovnanie, Tenerka má 210 / 200 mm a KTM 890 Adventure R taktiež 240 mm vpredu aj vzadu. Priemer predných tlmičov značky Kayaba je 43 mm. Už len kvôli tomu podvozku sa oplatí ísť túto motorku vyskúšať. Tuareg síce nedostal radiálne brzdy ako Tuono alebo RS, napriek tomu je dávkovanie a účinok pri štvorpiestikoch od Bremba v kombinácii s dvoma 300 mm kotúčmi vpredu celkom slušný. Vzadu je to priemer 260 mm. Páčku prednej brzdy je možné nastaviť, tú spojkovú už však nie 🙂 No a kedže je to motorka s ktorou sa netreba báť ísť do terénu, do základnej výbavy nám pribudol aj chránič motora z celkom hrubého plechu. V kombinácii so svetlou výškou 240 mm sa teda netreba báť prejazdu ani cez kamenistý terén. Napriek pohotovostnej hmotnosti 204 kg je ovládateľnosť v pohode aj vďaka umiestneniu nádrže ktorá je vložená viac do rámu.
Pri endure je jazdec často v stoji a Aprilia to vie. Tuareg vybavila jednodielnym sedlom ktoré má svetlú výšku 860 mm a je celkom úzke čo umožňuje motorku pri jazde v stoji poriadne stlačiť nohami a zabezpečiť si tak stabilnú pozíciu pri prejazde nespevneným terénom. Tým že je úzke zároveň „nediskvalifikuje“ ľudí nižšieho vzrastu od možnosti dosiahnuť na zem. Tu je ale treba myslieť na potrebu manévrovateľnosti v teréne kde sa môže výška meniť podľa rôznych podmienok a jazdec tak môže zrazu „stúpiť do prázdna“. Sedlo v kombinácii s riadidlami, mám na mysli ich výšku a šírku, zabezpečuje veľmi dobrú ergonómiu a vzpriamený posed aj pre ľudí s výškou 191 centimetrov čo je presne môj prípad. A aj pri týchto atribútoch je stále zachovaná veľmi dobrá viditeľnosť cez spätné zrkadlá. Pri rýchlejších presunoch by som ocenil polohovateľné plexisklo pretože to základné mi hlavne pri vyšších rýchlostiach spôsobovalo turbulencie v oblasti krku a hlavy. Toto sa ale dá vyriešiť dokúpením deflektoru.
V rámci elektronickej výbavy ponúka Tuareg balík Aprilia Performance Ride Control (APRC) zahŕňajúci kontrolu trakcie (ATC), premenlivý brzdný účinok motora (AEB), možnosť výberu palivovej mapy (AEM), tempomat v základnej výbave a voľbu štyroch jazdných režimov – Urban, Explore, Offroad a Individual. Všetky informácie sú zobrazované cez 5 palcový plnofarebný displej ktorý je dobre čitateľný aj pri zhoršených svetelných podmienkach a reaguje na okolité množstvo svetla podľa ktorého prepína svetlý a tmavý mód. Samozrejmosťou je aj komplet LED svietenie. Akurát to denné mi trochu svojim „svetelným podpisom“ pripomína anglickú značku známu svojimi trojvalcovými motormi.
Na motorke mi vadilo len zopár maličkostí ako napríklad absencia dojazdu v kilometroch, nenastaviteľné plexi a uvítal by som aby bol systém na prepojenie telefónu s motorkou (MIA) v základe.
V porovnaní s konkurenciou, hlavne ak beriem do úvahy Tenere 700 je Tuareg „dospelejšia“ motorka s veľmi slučšnou výbavou. Má ride-by-wire, voľbu jazdných režimov, vyššie zdvihy a ešte zopár iných maličkostí ktoré v konečnom rozstrele znamenajú aj cenový rozdiel 2.400 eur. Či sa to oplatí si už musí každý rozhodnúť sám. Do hry ale tento rok vstupuje aj Tenere World Raid ktorá bude mať veľmi podobnú cenovku a výbavou sa Tuaregu približuje. Navyše ponúkne 23 litrovú dvojitú nádrž čo môže v rozhodovaní zavážiť hlavne pre dobrodruhov ktorí to majú namierené na „kraj sveta“. Navyše, Tuareg má bezdušové pneumatiky čo môže byť problém ak ich preseknete niekde v teréne a ostanete odkázaní na pomoc iných. V prípade Tenerky stačí so sebou na expedície nosiť rezervnú dušu. Ak sa Vás tento problém netýka a do hardcore terénu sa nechystáte, bezdušových pneu sa absolútne netreba obávať.
Tuareg je pre rok 2022 k dispozícii v základnom lakovaní Acid Gold (zlato-strieborno-čierna), Martian Red (červeno-strieborno-čierna) za cenu 12.199 eur prípadne v tretej farbe Indaco Tagelmust (trikolóra bielo-modro-červená) za 12.899 eur. Do konca mája je ešte v platnosti akcia na poukaz na nákup príslušenstva v hodnote 1.000 eur.
Záverom by som dodal, že nesúhlasím s marketingovým tvrdením že je Tuareg legendou aj napriek tomu že má v ponuke špeciálne (naživo je ešte krajšie ako na fotkách) lakovanie Indaco Tagelmust ktoré je odkazom na Tuareg 600 Wind. Súčasný Tuareg sa „vezie“ na mene svojho predchodcu ktorý bol ale prevažne určený mladým výrastkom ktorí začínali s motorkami a nevadilo im že sa ich úsmev skrýval častokrát pod vrstvou prachu keď jazdili cestami-necestami na tomto malom endure. Legendou sa ale môže stať. Má na to určite výborné prepoklady !
Kompletná fotogaléria:
