Aprilia Tuono 660 – malá, vrtká, dobre JAZDÍ !
Nová Aprilia Tuono 660 je v reklamných materiáloch často predstavovaná ako „naháč“ (resp. „super-naháč“). Mne po niekoľkých dňoch v jej sedle príde charakterom skôr ako odstrojený superšport s ktorým sa dá jazdiť každý deň prípadne sa s ním dá absolvovať aj ľahšia turistika. Ale poďme pekne po poriadku.
Aprilia začala s produkciou modelu Tuono pred takmer dvadsiatimi rokmi (v roku 2002). Bol postavený na základe superšportu RSV Mille s ktorým zdieľal niekoľko spoločných komponentov. Postupom času narastal výkon a z takmer 95 kW výkonu v roku 2002 tu máme dnes, v roku 2021 takzvané „veľké“ Tuono s výkonom 130 kW. K nemu ale dlhšiu dobu chýbala menší model, niečo ako mladší brat ktorý je síce menší ale kompenzuje si to väčšou húževnatosťou. A práve preto vzniklo nové Tuono 660. Nemá síce výkon ako jeho „vačší brat“, svoje kvality však ukazuje v rámci iného spektra. Pomer váha/výkon je pri Tuone 660 veľmi často skloňovaný pojem. V deň keď som preberal nové Tuono 660 mi predajca pri vyparkovaní motorky hovoril, že je taká ľahká ako Vespa GTS 300. Jasné, každý si ideme svoje, pomyslel som si. Ale že by bola motorka ťažká, resp. v tomto prípade skôr ľahká ako skúter ? To sa mi nechcelo veriť. Prvé metre ale jasne ukazovali, že ovládateľnosť je výborná a váha bola ten najposlednejší údaj na ktorý by som sa stažoval. Teda, možno ak by som zo zobral z opačného konca a vadilo by mi že je Tuono príliš ľahká motorka. Pohľad na oficiálne technické parametre ale potvrdil predajcove slová – 183 kilogramov pohotovostnej hmotnosti.
Tento údaj znie ešte lepšie ak k nemu pridáme aj údaj o celkovom výkone motora. Nebudem Vás dlho naťahovať, je to 70 kW (95 HP) pri 10.500 ot. za minútu. Maximálny krútiaci moment 67 Nm je k dispozícii pri 8.500 ot. za minútu. To síce nie je žiadny údaj ktorý by lámal rekordy ale opäť by som vyzdvihol váhu a teda aj 67 Nm vie celú motorku aj s jazdcom pekne potiahnuť. Tuono nie je čistokrvný superšport ktorý je potrebné vytáčať aby sme z neho vymačkali posledný kilowat výkonu a vyhovuje mu viac stredné pásmo otáčok. Od približne 6 tisíc začína ukazovať svoj charakter naplno. Tam sa cíti naozaj ako ryba vo vode. Motoru veľmi kvalitne sekunduje aj koncovka výfuku z ktorej znie pri vyšších otáčkach surový zvuk ktorý dáva všetkým naokolo jasne najavo športové ambície. Trochu zamrzí že v základnej výbave nie je quickshifter (je možné dokúpiť ho za príplatok). Inak, prevodovka bola veľmi (slovo veľmi by som kľudne 2x podčiarkol) presná a rýchlosti krásne zapadali.
Podvozkovo je na tom Tuono tiež veľmi slušne. V rámci svojej triedy by som povedal že dokonca prevyšuje konkurenciu. Predná vidlica je od Kayaby s možnosťou nastavenia odskoku a a predpätie so zdvihom 120 mm. Vzadu je možnosť nastavenia rovnaké ale zadný tlmič má vačší zdvih, 130 mm. Použitý brzdový systém je od Bremba (ako inak pri talianskej motorke, že ?). Vpredu sú to dva kotúče s priemerom 320 mm a štvorpiestikové radiálne strmene a vzadu jeden kotúč o priemer 220 mm. Okrem štandartného systému ABS je vďaka použitiu inerciálnej šesť-osovej jednotky k dispozícii aj tzv. náklonové ABS. Použitie tejto jednotky ďalej pridáva ďalšie bezpečnostné a asistenčné systémy: trakčnú kontrolu, wheelie control, nastavenie brzdenia motorom v troch úrovniach, palivové mapy v piatich úrovniach (resp. jazdných módoch) a tempomat. Päť palivových máp je rozdelených na dve podkagórie – Road a Race. Pre Road sú k dispozícii módy Commute, Dynamic a Indiviual. Prepnutie do Race módu umožní nastaviť buď Challenge mód alebo Time attack. Každý z módov má samozrejme svoje zodpovedajúce zobrazenie na LCD displeji.
V rámci testovacieho týždňa som na Tuone absolvoval aj svoju obľúbenú trasu okolo Malých Karpát. Vyrážal som z Bratislavy a prvú prestávku som odhadol niekde za Smolenicami čo je cca 80-90 km. Nepredpokladal som že pri mojej výške (191 cm) vydržím na „malom“ tuniakovi poskladaný tak dlho. Opak bol však pravdou. Úplne bez problémov som zakončil okruh až s krátkou pauzou niekde pred Bratislavou (po cca 140km) a v pohode by som mohol pokračovať bez prestávky aj ďalej. Posed na motorke je veľmi uvoľnený, riadidlá sú umiestnené vyššie (voči modelu RS 660 o 10cm) a čo bolo pre mňa jedným z najväčších prekvapení bola pohodlnosť sedla. A ešte som si všimol jednu vec. Autá akoby nejak viac uhýbali a umožnovali mi rýchlejší prejazd. Ono, to Tuono v spätných zrkadlách fakt pôsobí ako poriadne nas*atý superšport.
Aprilia má momentálne veľmi zaujímavú akciu s názvom „Chcem Talianku“. Na linku si môžete dohodnúť skúšobnú jazdu a presvedčiť sa sami o kvalite a jazdných vlastnostiach. A do konca augusta Vám pridajú 660 eur na nákup príslušenstva pri kúpe nového motocykla. Tuono začína na sume 10.690 eur a keby bolo na mne, v rámci tých 660 eur by som dokúpil obojsmerný quickshifter a MIA systém ktorý zabezpeči konektivitu s mobilným telefónom. A ešte by tam čosi zostalo na oblečenie. A farby ? Mne sa najviac hodí Iridium Grey (sivá) ale veľmi zaujímavá je aj Acid Gold (zlatá) a farebný trojlístok dopĺňa Concept Black (čierna).
Kompletná fotogaléria:
