Honda Africa Twin Adventure Sports (2022)
„Zoznámte sa prosím, jej veličenstvo, Honda CRF 1100 Africa Twin Adventure Sports ES DCT. Vlajková loď v triede cestovných endúr od Hondy. Pre kamošov, jednoducho Afrika.“ Takto nejako by to mohlo vyzerať keby sa motorka „predstavovala“ niekomu, kto o nej počuje po prvý krát. Vznešený názov by mohol pre neznalých vzbudiť pochybnosti že sa snaží maskovať svoje kvality za dlhý názov. Pochybujem však, že takých ľudí bude veľa. Afrika je skrátka pojem a vo svete dvoch kolies uznávaným modelom. Honda si to samozrejme uvedomuje a od uvedenia tzv. „novej Afriky“ v roku 2016 prichádza pravidelne s rôznymi vylepšeniami.
Keď som spomenul „novú Afriku“, myslel som tým verziu ktorá prišla v roku 2016. Na tú sme museli čakať dlhých 13 rokov. Honda totiž ukončila výrobu predchádzajúceho modelu XRV 750 v roku 2003. Vyrábal sa dlhých 13 rokov a od svojho uvedenia na trh v roku 1990 prešiel rôznymi vylepšeniami a úpravami. Dnes už ťažko povedať aké dôvody viedli fabriku k ukončeniu produkcie tak úspešného modelu. Možno to bola „kanibalizácia“ modelu vrámci vlastných radov. V roku 1998 totiž prišlo Varadero s litrovým objemom a Honda s ním začala viac a viac prenikať v kategórii Adventure Touring. Varadero sa robilo až do roku 2013 a či bolo skôr „veľkým Transalpom“ alebo predchodcom „modernej Afriky“, na to by dali určite odpoveď odborníci (ideálne pri pive). Práve začiatkom milénia bola kategória „Adventure touring“ na vzostupe. Každý si chcel odtrhnúť svoj kus koláča. BMW produkovalo mega úspešný model GS, KTM malo modely Adventure, Triumph začal s radou Tiger prípadne Suzuki ponúkalo V-Strom. Všetky tieto značky ponúkali priebežne modernizované modely ale Varadero dostalo väčší update akurát v roku 2003 a aj to „len“ vstrekovanie paliva a ABS. Ak chcela Honda držať krok, musela zákonite prísť s niečím novým a hlavne konkurencieschopným. Oživenie modelu Africa Twin bolo asi tým najlepším ťahom ako na seba strhnúť pozornosť. Ale s veľkým menom prichádza aj veľká zodpovednosť. V roku 2014 nám Honda predstavila koncept CRF 1000L a v roku 2016 sny mnohých aj zhmotnila.
S jeho priamym predchodcom XRV 750 zdieľal len málo. Vývoj je nezastaviteľný a okrem objemu motora (750 vs 1000 centrimetrov kubických) a samozrejme výkonu (44kW vs 70kW) narástli o niečo málo aj zdvihy tlmičov. Váha ostala paradoxne zachovaná (230kg). Motorka však dostala niečo navyše, čo bolo do toho momentu v tejto triede celkom nevídané. Ortodoxnými motorkármi vopred zatracovaná automaticka dvojspojková prevodovka DCT. Nová doba si pýta aj nové výdobytky techniky a v tomto prípade to bolo okrem iného aj vypínateľné ABS, trakčná kontrola či LCD displej.
Ja sa ale budem venovať poslednej generácii, Afrike ktorá dostala (aj vďaka novej emisnej norme Euro 5) o čosi silnejší motor. Tentokrát je srdcom celej motorky kvapalinou chladený štvortaktný radový dvojvalec s 8 ventilmi, 270° predsadením ojnicových čapov a s objemom 1084 centimetrov kubických. Disponuje výkonom 75kW pri 7500 ot./min. a maximálnym krútiacim momentom 105 Nm pri 6 250 ot./min. Čo sa týka samotného využitia výkonu, môže to už znieť ako klišé, ale vďaka takmer ideálne lineárnej krivke výkonu je dávkovanie naozaj plynulé a v žiadnom prípade neočakávajte ani len náznak poklesu výkonu až do cca 6000 otáčok. Pri prekročení tejto hodnoty sa krivka postupne začína splošťovať čo v praxi budete pociťovať najmä ak je motorka plne naložená a natankovaná na maximum. V prípade modelu Adventure Sports sa rozprávame o hodnote takmer 25 litrov paliva čo je úctyhodný objem. Pri cestovaní to znamená dojazd, pri spotrebe 4,9 litra na 100km ktorú udáva výrobca, až takmer 500 km. Realita je však o niečo iná. Počas týždňového testu počas ktorého som navštívil aj alpské priesmyky a motorku som vôbec nešetril to bolo ľahko cez 5 litrov. Viem si predstaviť že plne naložená motorka, trebárs aj vo dvojici, v „bežnom“ cestovateľskom tempe bude mať spotrebu okolo 6 litrov. Pozor, stále sa ale bavíme o 250 kg mašine ! V prípade že je Vášmu srdcu blízka verzia s klasickou prevodovkou, ušetríte na váhe cca 10 kg. Veľmi oceňujem aj zvuk ktorý má aj sériová koncovka „endurácky dunivý“. Pri motore musím spomenuť ešte aj štyri možnosti nastavenia jazdného režimu. K dispozícii máme Tour, Urban, Gravel a Off-Road. Každý z nich mení svoju charakteristiku zodpovedajúcu názvu. V prípade verzie s elektronicky riadeným podvozkom ktorým bola vybavená aj Africa v teste sa mení ešte aj charakteristika podvozku. Tá je napríklad v režime Tour o viac tuhšia, Urban skôr neutrálna a Gravel relatívne mäkká aby bol komfort pri jazde na nespevnených cestách relatívne v pohode. Pri režime Off-Road sa vlastnosti menia podľa aktuálnej rýchlosti. Ak by aj tieto režimy boli málo, sú k dispozícii ešte ďalšie dva ktoré môžu byť plne konfigurovateľné jazdcom. Trebárs prvý pre jazdu na ceste a druhý v teréne.
Keď už som začal s podvozkom, musím spomenúť že jazda s jeho elektronickou verziou je jedna báseň. O tlmenie sa postarala „stará známa“ firma Showa (ktorá je špičkovým japonským výrobcom tlmičov už viac ako 80 rokov) ktorá dodala elektronický podvozok schopný meniť svoje vlastnosti počas jazdy podľa práve zvoleného jazdného režimu. Užívateľ má niekoľko možností nastavenia podľa typu cesty resp. terénu v akom sa nachádza a všetky nastavenia vie prispôsobiť sólo cestovateľovi prípadne na cestu vo dvojici. Zmeny pri prestavovaní sú naozaj citeľné a aj tento parameter robí z motorky naozaj všestranného spoločníka takmer na každý deň. Predná vidlica typu upside-down je v tejto kategórii a cene samozrejmosťou. Priemer vpredu je 45 mm, s nastavením predpätia a útlmu (kompresia a odskok) so zdvihom 230 mm. Vzadu veľmi ochotne spolupracuje monobloková hliníková liata kyvná vidlica s prepákovaním Pro-Link a plynovým tlmičom taktiež od Showy so zdvihom 220 mm. Afrika, v plne naloženej konfigurácii, môže dosiahnuť bez problémov váhu cez 400kg (so spolujazdcom a batožinou) takže je potrebné aby bola vybavená kvalitnou brzdovou sústavou. Vpredu máme dva 310mm kotúče s radiálne uchyteným, 4-piestikovým strmeňom, vzadu je to jeden 256mm kotúč s dvopiestikom. Brdzy pri sólo jazde aj vo dvojici fungujú výborne, nemal som k nim žiadne výhrady. Netlačil som ich síce úplne na limit ale pri dynamickej jazde som ani náznakom nepozoroval že by bol ich účinok oslabený. A to je dôležité najmä pri klesaniach s plne naloženou mašinou dakde v alpských passoch. To je to posledné miesto kde nechcete cítiť že začínajú vädnúť.
Čo sa týka pohodlia, zodpovedne prehlasujem že Afrika je jedna z najpohodlnejších (ak nie najpohodlnejšía) motorka na akej som kedy jazdil a to vďaka niekoľkým dôvodom. Sedlo má možnosť nastavenia výšky v dvoch polohách. Mne pri výške 192cm vyhovovalo samozrejme vyššie nastavenie. Vtedy je vo výške 870mm nad zemou. Druhou možnosťou je znížiť ho na 850mm. Nižší jazdci môžu mať mierne obavy a to právom. Vyššie tažisko, váha motorky a vysoké sedlo pôsobia ako strašiak, treba si to však vyskúšať a rozhodnúť sa. Dovolím si tvrdiť, že od 180cm sa nie je absolútne čoho obávať. Sedlo je pri nádrži vykrojené a pri jazde v stupačkách sa motorka dobre vedie. V zadnej časti jeho širšia časť zasa zabezpečí, že Váš zadok bude „ako v bavlnke“ aj počas dlhších výletov. Myslelo sa aj na spolujazdca a rovnaký komfort si užíva počas cestovania samozrejme aj on(a). Pri dlhých presunoch, určite pomôže vysoké plexi ktoré sa dá nastaviť v dvoch polohách veľmi jednoduchým spôsobom (je ale potrebné použit obidve ruky).
Displej nemá Afrika len jeden ale hneď dva. Ovládanie toho horného, 6,5 palcového dotykového LCD displeja resp. orientácia v menu pôsobí v kombinácii s „kalkulačkou“ na ľavej rukoväti dosť komplikovane. Po pár dňoch som si na to zvykol a koniec koncov, nastavenia sa v reále nedejú tak často že by som to považoval za rušivý element. Schválne, skúste si spomenúť aké to bolo keď ste po prvýkrat vymenili klasickú tlačítkovú Nokiu za niečo s displejom cez celú prednú stranu. Koľko trvalo kým ste si zvykli ? Tu to bude zrejme podobné a po nejakom čase si to už ani nebudete uvedomovať. Škoda, že Honda propaguje displej ako kompatibilný s Apple Carplay / Android Auto ale ak chcete použiť v tejto kombinácii napríklad zrkadlenie displeja resp. navigáciu, to sa dá len pri spojení s bluetooth handsfree sadou. Osobne by som uvítal možnosť prepojiť si telefón tak s displejom tak, aby som mal navigáciu aj bez handsfree. Dolný displej je veľmi jednoduchý a zobrazuje len najzákladnejšie údaje – rýchlosť, zaradený prevodový stupeň a počítadlo kilometrov a nabieha okamžite pri otočení kľúčov. Na ten väčší je potrebné počkať pár sekúnd.
Motorka v teste bola navyše vybavená tzv. „Alu Superpack“ sadou ktorá pozostáva z hliníkových kufrov (bočné + topcase), mriežky chladiča, padacích rámov a hmloviek (s prisvecovaním do zákrut). Tá je v cene 3.290 eur. Základná cena modelu Africa Twin Adventure Sports je 16.190eur. Už v tejto cene je dostávate za svoje peniaze veľmi dobrú hodnotu. Za verziu s automatickou prevodovkou ktorá funguje výborne a určite stojí za zváženie je potrebné si priplatiť 1.000eur a za elektronicky riadený podvozok Showa dalších 1.500eur. Pri plnej výbave s Alu superpackom sa tak dostávame v maximálnej konfigurácii na úroveň 22.000 eur. Už je len potrebné vybrať si vhodnú farbu. V ponuke je buď Pearl Glare White (trikolóra bielo-červeno-modrá) alebo Matt Iridium Grey Metallic (matná čierno-sivá).
Kompletná fotogaléria:
