Yamaha R7 – superšport na každý deň
„Wow!“ To bolo prvé čo som si pomyslel keď som zistil že do flotily testovacích motocyklov bude od Yamahy zaradená aj táto kráska. Yamaha má na poli športových motocyklov vybudované skvelé meno a modely ako R6 či R1 sú už dnes ikonou medzi všetkými superšportami. Hneď na úvod ale musím poznamenať, že kto by čakal nástupcu menšieho superšportu, model Yamaha YZF-R6, ten by bol sklamaný. Tento model sa prestal vyrábať v roku 2020 a doslova ho pochovala norma Euro 5. Komu by predsalen chýbala, Yamaha ponúka stále okruhovú verziu kde euro-normy neplatia akurát ju nedokážete prihlásiť na značky. Ortodoxným okruhárom sa ale aspoň touto cestou snažil japonský výrobca vyhovieť. Napriek tomu som si istý, že aj model R7 dokáže veľa ponúknuť a minimálne v siedmych symbolických bodoch dokazuje, že má v sebe gény svojich predkov. Stavíme sa? Čítajte pozorne nasledujúce riadky, vypichnem ich 🙂
Dnes už nie je žiadne prekvapenie keď rôzne motocyklové značky „recyklujú“ rôzne diely v rámci svojich modelov, motory nevynímajúc. Inak to nie je ani pri R7 a práve tu je použitý dvojvalcový motor CP2 s objemom 689 centimetrov kubických disponujúci výkonom 54kW resp 73,4 koní pri 8.750 otáčkach za minútu. Krútici moment dosahuje hodnoty 67,0Nm pri 6.500 ot./min Už počujem ako niektorí si brúsiči slajdrov klopkajú na čelo hovoria: „Moment, to má byť superšport? S takým malým výkonom a pri takých nízkych otáčkach?“ Iste, keď sa pozeráme len na parametre výkonu, nová R7 voči „skutočným“ superšportom pokrivkáva. Grafy z výkonovej brzdy ukazujú rovnaký priebeh výkonu ako napríklad model MT-07 či Tenere 700 ktoré použivajú presne rovnaký motor s nepravideľným, 270 stupňovým kľukovým hriadeľom vďaka ktorému sú tieto motorky veľmi živé a s lineárnym nárastom výkonu. Prevodovka je taktiež rovnaká, 6 stupňová s antihoppingom a Yamaha ponúka ako možnosť priplatiť si za quickshifter (1/7 – quickshift prevodovky boli primárne určené na okruhové mašiny). Tu je ale rozdiel a R7 ponúka iné sprevodovanie ako ostatné modely s motorom CP2 a tým pádom je živšia a zrýchluje o čosi rýchlejšie.
Podvozkovo je R7 pripravená splniť takmer všetky želania tým, ktorí sa neuspokoja so základným nastavením a radi si podvozok ladia tak aby im maximálne možne vyhovoval. Na ich nekonečné garážové ladenia je k dispozícii obrátena (upside-down) predná vidla Kayaba s priemerom 41mm ktorá má plne nastaviteľné predpätie a tlmenie a zdvih 130mm (2/7 – plne nastaviteľný podvozok je nutnosťou pre pretekárske stroje). Vzadu sa nachádza klasická teleskopická kyvka s rovnakým zdvihom 130mm, aj keď tu už bez možnosti nastavenia kompresie. Podvozkovo som mal pocit že už štandartné nastavenie funguje veľmi dobre, motorka sa riadi veľmi presne a je neskutočne hravá. Za to vďačí aj nízkej hmotnosti, s náplňmi je to 188kg čo je len o 7kg viac ako napríklad Aprilia RS660 (3/7 – nízka váha je ďalším dôležitým prvkom pri okruhových motorkách). R7 dostala do vienka aj poriadne brzdy (4/7 – brzdný účinok je ďalší z veľmi dôležitých parametrov). Vpredu je to dvojitý kotúč s priemerom 298mm ktorý v kombinácii s radiálne umiestnenými, štvorpiestikovými brzdovými strmeňmi zabezpečí, že aj pri občasných výletoch na okruh budú brzy spoľahlivo fungovať a s účinkou ktorý sa pri tomto type motorky očakáva. Vzadu je to jeden kotúč s priemerom 245mm a dvojpiestikovým strmeňom.
Zámerne som sa vyhýbal dizajnu, je to predsalen subjektívna vec a čo sa páči jednej skupine, môže druhú úplne odradiť. Je tu vôbec niekto, kto by dokázal povedať že je R7 škaredý motocykel? Ja som ho mal vo výročnom lakovaní prí príležitosti účasti Yamahy v seriáli MotoGP. A že im vyšiel! Nádherná biela perleť ktorá na slnku hraje jemne žltým odtieňom v kombinácii s červenými pruhmi ako mali kedysi na svojich závodných mašinách továrenskí jazdci. Dokonca nechýba taký detail, ako žltý panel nad predným svetlom ktorý sa v minulosti používal ako podklad pre štartové číslo jazdcov (5/7 – odkazov na pretekársku DNA v dizajne máme hneď niekoľko). Pri všetkých týchto vlastnostiach a parametroch chýba už len jediné – poriadny športový posed so zalomenými riadidlami (clip-on). Vďaka tomu môže jazdec vytvoriť dokonalý aerodynamický tvar celku s minimálnym odporom (6/7 – aerodynamika zohrávala vždy veľmi dôležitú rolu). Stupačky sú umiestnené pomerne vysoko a tu musím povedať, že so svojou výškou 193cm som už cítil problémy po pár desiatkach kilometrov. V rámci sedla, ktoré je vo výške 835mm, bolo ako také polohovanie síce možné, ale určite by som to nenazval pohodlným. V tomto prípade by bola ideálna výška, odhadom, tak do 180cm. Ktokoľvek vyšší už bude musieť rátať s tým, že to nebude ideálne. Zaujímavým doplnkom je určite aj použitie koncovky výfuku, aj keď tu sa nejedná o žiadny laďák ale skôr o dizajn. Aj tak to oceňujem viac ako tie krabice ktoré sa pri niektorých modeloch používajú.
Yamahu R7 si môžete kúpiť už od 9.590eur v troch farbách – Icon Blue (modrá), Yamaha Black (čierna) a v neposlednom rade, testovaná Anniversary White (biela). A kde je ten bod 7/7? Je ním predsa odkaz na legendárne superšportové modely a pokračovanie tradície. Yamaha sa rozhodla urobiť superšport na každý deň a model R7 sa pre tento účel dokonale podaril.
Kompletná fotogaléria:
